Mali by sme veriť vo svoje liečivé sily, ktoré v nás neustále pôsobia. Mali by sme si uvedomiť, že choroba, to nie je niečo, čo nás postihuje zvonka, ale skôr niečo, čo prichádza z nášho vnútra. Že sa nevyliečime vtedy, keď sa budeme snažiť odstrániť príznaky ochorenia, ale skôr vtedy, keď sa budeme snažiť zastaviť, skúsiť porozumieť, čo sa nám naše telo snaží povedať, a začať odstraňovať príčiny nepohody. Veľakrát sa príčina skrýva v tom, že žijeme nezdravým spôsobom, že prežívame chronický psychický stres, konflikt vo vzťahoch v rodine, na pracovisku, konflikt so sebou samým, že si toho príliš veľa nakladáme na plecia, nevšímame si varovné príznaky svojho tela a duše. Ignorujeme svoje duševné a duchovné potreby, samozrejme neraz aj telesné potreby, akými sú dostatok spánku, pohyb, potreba čerstvého vzduchu, uvoľnenie sa, radosť zo života.
Ak sa chceme tešiť dobrému fyzickému zdraviu, mali by sme sa oň starať – zdravo jesť a piť, dodržiavať hygienu, pohybovať sa na čerstvom vzduchu. Aj v oblasti psychického zdravia máme možnosti, ako sami seba môžeme udržiavať v dobrej psychickej kondícii. Urobme si teraz na chvíľku čas len pre seba a zamyslime sa nad rôznymi vecami, ktoré môžeme pre svoju duševnú pohodu urobiť.
Vraví sa, že pesimista vidí pohár do polovice prázdny a optimista ten istý pohár do polovice plný. Možno v niektorých životných oblastiach pociťujeme prázdno, ale vieme si uvedomiť, čo všetko hodnotné vo svojom živote máme, čo všetko sme od života dostali? Skúste sa teraz zamyslieť a napísať si, za čo všetko ste životu vďačný. A je to napokon jednoduché, vďační môžeme byť za čokoľvek. Je veľa hodnôt, ktoré si ani neuvedomujeme, že máme, ale ak by sme o ne prišli, uvedomili by sme si ich hodnotu. Cítite vďačnosť za to, že počujete, že vidíte? Za to, že máte strechu nad hlavou a posteľ, do ktorej si každý večer môžete ľahnúť? Vďačnosť prináša spokojnosť, vyrovnanosť. Skúste si pár dní po sebe vždy pred spaním napísať, alebo aspoň pripomenúť, za čo ste tomu končiacemu dňu vďačný. Niekedy aj za úsmev cudzieho človeka, za milé slovo, za prejav ľudskej spolupatričnosti, za lásku, ktorú môžete niekomu dávať, za pomoc, ktorú dávate a dostávate, za to, že vo svojom zamestnaní alebo mimo neho máte pocit užitočnosti. Za zdravie svojich detí, za svoje vlastné zdravie. A ak nie ste zdraví, tak za ľudí, ktorí vám pomáhajú v chorobe, za možnosti klasickej aj alternatívnej medicíny, ktoré dnes máme k dispozícii na ceste k uzdraveniu. A vraví sa, že aj choroba má istý zmysel, má pre nás určitý odkaz, chce, aby sme sa zastavili, vrátili sa k sebe samým, zamysleli sa nad životom. Napríklad aj nad tým, za čo môžeme byť vďační.
V odpustení tkvie obrovská úľava. Ľudia, ktorí ľahko odpúšťajú, sú šťastnejší a dokonca aj fyzicky zdravší. Odpustením môžeme pre seba uvoľniť veľa pozitívnej energie. Môžeme si sami sebe darovať veľkú slobodu. Ak lipneme na starých krivdách, pocitoch, že nám niekto ublížil, zranil nás, bol k nám nefér, nosíme si to ako zbytočný batoh na pleciach stále so sebou. Niekedy si dokonca myslíme, že je to správne, keď sa cítime ukrivdení. No možno sme na to už aj zabudli, prechovávame to v podvedomí. Ale ak sa stíšime a povieme si, že sme pripravení počúvať svoje vnútro, že sme ochotní pozrieť sa na zranenia z minulosti a odpustiť, vybavia sa nám s tým spojené spomienky. Skúste sa sami zamyslieť nad tým, či sa cítite ukrivdení. Môžete tak urobiť hneď teraz. Potom sa spýtajte s pokorou, či ste ochotní odpustiť tomu človeku, tým ľuďom. Ten človek na to možno už dávno zabudol, alebo dokonca ani nevie, že vám ublížil. Možno robil to najlepšie, čo v tej chvíli dokázal vzhľadom na svoje možnosti. Odpustenie bude ľahšie, ak sa pokúsite toho človeka pochopiť. Keď mu odpustíte, pomôžete v prvom rade sebe. Niekedy sú tie skutky, ktoré druhý človek spáchal, príliš kruté, aby sa dalo odpustiť ich. No i v tom prípade sa môžeme pokúsiť odpustiť duši toho človeka. Ak máte aj opačný problém, ak máte pocity vinu voči inému človeku, pokúste sa poprosiť ho o odpustenie. Ak sa to inak nedá, môžete sa o to pokúsiť aspoň v duchu, ospravedlniť sa a s pokorou prijať odpustenie.
Koľkokrát sme to práve my sami, voči komu pestujeme výčitky a pocity viny. Predstavte si, že prijímate svoje nedostatky, svoje zakopnutia, životné prehry. To všetko je už minulosť. Môžeme si z nej vziať ponaučenie, no nemali by sme v nej uviaznuť. Odpustite sebe samému, odpustite sebe samej.
S láskavým prijatím seba samého úzko súvisí prijatie svojich vlastných emócií. Mnohí z nás sa naučili nepripúšťať si svoje emócie, utekať od nich, zajedať ich jedlom, v horšom prípade zapíjať alkoholom, zaháňať cigaretami, prehnanou pracovnou aktivitou a tak ďalej. Emócie nesú so sebou odkaz nášho tela na situáciu, v ktorej sa nachádzame. Ak ich potláčame, ubližujeme si. Môže sa to prejaviť ako telesná alebo duševná porucha. Predstavte si, že odteraz sa pokúsite svoje emócie prijímať. Pozorovať ich a dovoliť im, aby vám predali svoj odkaz. Možno si uvedomíte, že v niektorých situáciách reagujete neprimerane. To sú práve tie potlačené emócie, či už sme ich potlačili počas tohto dňa v práci, alebo ešte dávno v detstve. Keď si uvedomujeme svoje emócie, nenechávame sa nimi ovládať, neriadia naše konanie. Staňte sa pozorovateľom svojich emócií. Uvedomíte si, o akú emóciu ide, že ju v sebe prežívate, dovolíte jej, aby vyšla na povrch, „predýchate“ ju. Môžete ju slovne vyjadriť. Uvedomíte si, kde v tele ju cítite najviac. Po chvíli zistíte, že emócia stráca na svojej intenzite. Ak máte čas pre seba a príde určitá emócia, môžete sa pokúsiť prechádzať vrstvami emócií tak, že sami seba spýtate, čo sa skrýva ešte hlbšie pod aktuálnou emóciou. Potom pozorujete, čo ďalšie príde. Prídete tak až k upokojeniu, ba dokonca sa tak môžete dotknúť zdroja svojej vlastnej životnej sily.
V každom z nás je zdroj životnej energie, inak by sme nemohli žiť. Tento zdroj si môžeme nazvať akokoľvek, duša, duch, životná sila. Je to naša podstata. Sídli v každom človeku. Je akoby diamantom, ktorý však prikrývajú rôzne nánosy, napríklad aj potlačené emócie, vplyvy zážitkov z detstva, nesprávne slová, ktoré sme často o sebe počúvali a ktoré sa nám vryli do podvedomia. Avšak s istotou vedzte, že vo vás aj v ostatných ľuďoch, vo vašich najbližších, ale aj úplne vzdialených, sídli poklad. Môžete pocítiť vďačnosť za tento poklad a precítiť ho ako svoj zdroj sily a pokoja. Priložte si obe dlane na oblasť srdca, precíťte, ako bije, zhlboka dýchajte a vnímajte, ako sa s každým výdychom viac a viac upokojujete a ponárate do seba.
Týmto sa dostávate do spojenia so životnou silou, ktorá dáva do pohybu celý svet okolo nás. Záleží od vás, ako vnímate túto silu, ako si ju nazývate. Pre niekoho to môže byť Božia láska, pre iného sila prírody, pre ďalšieho Milosť. Môžeme ju vnímať kdekoľvek, ale obzvlášť pôsobivé a silné je to v prírode. Nech už to nazývame akokoľvek, príroda je Božím stvorením, zdrojom obnovujúcim život. Zem nám dáva potravu, stromy kyslík, ktorý dýchame. V jej tichu máme možnosť dostať sa hlbšie k sebe samému, rozpoznať, kde v živote by sme mohli žiť lepšie, pravdivejšie k sebe, žiť tak, aby sme boli naozaj spokojní sami so sebou. Náš život je jedinečný a sila, ktorá ním prúdi, je nám neustále k dispozícii. Táto sila má aj moc uzdravovať. Kedykoľvek je to možné, choďte na prechádzku do prírody. Najlepšie je ísť úplne mimo ruch civilizácie. Ak sa to nedá, vnímajte silu prírody aspoň v záhrade, v parku, alebo z kvetov, ktoré máte doma. Načúvajte spevu vtákov. Ponárajte sa do ticha, vnímajte prítomný okamih. V týchto chvíľach sa dostávate do spojenia so svojim vnútrom, môžete sa tak lepšie spoznávať, objavovať príčiny bolestí a slabostí svojej duše. Môžete v duchu viesť rozhovor samého so sebou, alebo s prírodou, alebo so silou, ktorá vás stvorila.
So životnou silou môžeme pri uzdravovaní alebo posilňovaní zdravia pracovať pomocou predstáv. Na upokojenie je vhodné predstavovať si príjemné, bezpečné miesto, napríklad práve tú nádhernú prírodnú scenériu, krajinu zaliatu slnkom, more či prameň čistej vody. Predstavte si, že stojíte na lúke zaliatej slnkom a slnečné lúče prenikajú až do vášho vnútra. Ak chcete, môžu vám dodávať silu, pokoj, alebo si predstavujte, že vás čistia od všetkého nezdravého, nepotrebného, že prechádzajú oslabeným miestom v tele a liečia ho. Akákoľvek predstava, ktorá vám je blízka, je vhodná. Môže to byť aj liečivá voda, vodopád svetla, môže vám pomáhať anjel, vznešená víla, múdry starček alebo starenka. Predstavte si, že máte okolo seba nádhernú krištáľovú ochrannú guľu, ktorá vpustí dnu iba dobré veci. Vo svojich predstavách sa môžete nadychovať rôznych dôležitých vlastností, napríklad zdravého sebavedomia, sebaistoty, schopnosti povedať „nie“, radosti zo života, alebo naopak môžete si predstavovať, že do svojho okolia posielate porozumenie, súcit, odpustenie. Vizualizácie vám môžu pomáhať vtedy, ak potrebujete zmeniť presvedčenia, ktoré v sebe nosíte.
Počas svojho života, a deje sa to najmä počas detstva, prijímame určité presvedčenia o sebe, o ľuďoch okolo nás, o svete, ktoré nás v tej chvíli majú chrániť, ale neskôr sa stávajú nezdravými a negatívne ovplyvňujú náš život. Môžu mať napríklad takúto podobu: „som taká a taká... v nikdy nebudem robiť to a to, už nikdy nebudem taký a taký....všetci ľudia sú takí a onakí...vždy sa mi stane to a to....“ a mnohé ďalšie. Skúste sa započúvať do svojho vnútra a odhaliť takéto presvedčenia. Možno dokonca odhalíte spomienku na obdobie, kedy takéto presvedčenie vzniklo. Alebo si spomeniete na blízku osobu z detstva, ktorá vám opakovala dokola tieto slová...Ak to už dokážete identifikovať ako nepotrebné a nezdravé, môžete sa práve pomocou vizualizácie pokúsiť zbaviť negatívneho presvedčenia a nahradiť ho nových, posilňujúcim, pravdivým, pozitívnym. Asi to budete potrebovať urobiť opakovane, nové presvedčenie si napísať a tiež sa snažiť uplatňovať ho v bežnom živote. Predstavte si taký spôsob, aký je vám blízky, že sa zbavujete starého a získavate nové – presvedčenia o sebe, o svete, nové životné postoje, spôsoby vnímania, myslenia, konania. A nielen vizualizácie vám môžu pomáhať na ceste za duševnou rovnováhou, ale aj povznášajúca hudba.
Hudba je rebríkom, po ktorom naše duše môžu stúpať do výšin. Počúvajte často svoju obľúbenú hudbu. Objavte čaro koncertov. Skúste hrať na hudobný nástroj. Prihláste na hudobný nástroj svoje dieťa a učte sa spolu s ním. Vnímajte, ako na vás pôsobí hudba. Muzikoterapia sprevádza ľudstvo odpradávna. A keď sa do liečivej hudby odejú liečivé slová, môže duša dosiahnuť nielen výšiny, ale zároveň aj hĺbky svojej vlastnej liečivej schopnosti. S týmto zámerom vzniklo CD Úsvit šťastia. Piesne na ňom vznikli na základe poznatkov v liečbe bolesti duše i tela, boli inšpirované vlastnými zážitkami, a tiež skúsenosťami pri sprevádzaní druhých ľudí na ich ceste k uzdraveniu. Sú umocnené citlivým hudobným spracovaním. Nechajte sa unášať vlnami príjemných melódií a inšpirujúcich veršov, ponorte sa do prameňa živej vody a do svetla farebného vodopádu, zažite oslobodzujúci pocit odpustenia a radosť z vďačnosti, objavte svoj vnútorný poklad. Užite si svoj úsvit šťastia!
V prípade, že sa váš psychický stav zhoršil natoľko, že potrebujete vyhľadať odbornú pomoc, urobte tak prosím. Zároveň s liečbou si môžete pomáhať niektorými metódami, uvedenými v tomto článku, aby ste sa rýchlejšie uzdravili.